Montessori pedagogika

Čo poskytujeme?

Naša Súkromná materská škola a jasle Rozprávkovo neposkytuje len starostlivosť o deti, ale ponúka štruktúrované predškolské vzdelávanie podľa štátneho vzdelávacieho programu ISCED-O, ale tiež vzdelávanie, ktoré je priamo inšpirované filozofiou Montessori vzdelávania. Deti sú rozdelené do tried podľa veku. Keď navštívite Montessori škôlku, mali by ste vidieť príjemné prostredie, kde si dieťa rozvíja vlastné sebaocenenie a nezávislosť na druhých, zatiaľ čo si vychutnáva bohaté učivo. Dieťa sa učí pomocou prekrásnych a pútavých pomôcok. Učiteľ nabáda dieťa, aby objavovalo komplexnejšie materiály, pričom už základné ovláda. Deti pracujú individuálne – nezávisle od druhých, alebo v malých skupinkách, kde sa učia spolupracovať v úctivej komunite. Presne takéto prostredie sa aj my snažíme uskutočňovať v našej škôlke. 

Vek od 3-6 rokov je pre dieťa veľmi kritické obdobie, hlavne pre rozvoj jeho detského intelektuálu. Mária Montessori pozorovala, kedy sú deti špeciálne vnímavé na určitý druh učenia. Ona sama nazývala tento vek „senzitívnym obdobím“. Veríme, že všetkým rodičom, učiteľom či vychovávateľom záleží na svojich deťoch a veľmi chceme, aby z nich vyrástli šťastní, spokojní a úspešní ľudia, ktorí budú vedieť v živote zvládať všetky problémy. Montessori metóda je jednou z úspešných spôsobov, ako dieťa vychovávať a vzdelávať, aby bolo pripravené do reálneho sveta s ušľachtilými charakterovými vlastnosťami a zároveň so schopnosťami sa ohľaduplne presadiť a rozhodovať. Samozrejme je dôležita úzka spolupráca s rodičmi, pretože ak dieťa domá nemá žiadne hranice a tu sa nejaké vyžadujú, nemôže to fungovať.Vzájomne doplňujúce sa vzdelávacie i výchovne aktivity zaručujú, že dieťaťu je umožnené bezstresovo rásť a napredovať vďaka vlastnej vnútornej motivácii.

NAŠI UČITELIA SÚ VYŠKOLENÍ A CERTIFIKOVANÍ MONTESSORI UČITELIA A NEUSTÁLE SA V MONTESSORI PEDAGOGIKE VZDELÁVAJÚ.

Montessori pedagogika

Je rozsiahla a svetovo uznávaná metodická sústava. Zahŕňa v sebe nielen filozofiu rozvoja dieťaťa, ale hlavne konkrétne praktické postupy s množstvom pomôcok. Metóda Montessori vznikla na základe pozorovania fyziologického vývoja ľudského mozgu v rannom veku. Východiskom je ponúknuť deťom intelektuálne podnety v správnom čase (v konkrétnej senzitívnej fáze vývoja) a správnou formou. Podľa montessoriánskej školy je vhodné s deťmi začať pracovať už vo veku 2 až 2,5 roka, kedy nastáva optimálne obdobie na rozvoj elementárneho tvorivého a intelektového potenciálu dieťaťa pomocou Montessori pomôcok.

Výhody

Deti vedené metodikou Montessori začínajú spontánne písať, čítať a počítať už v predškolskom veku. Cieľom pedagogiky je podporovať u Vášho dieťaťa prirodzenú túžbu učiť sa, podporovať priateľský vzťah medzi učiteľom a dieťaťom a podporovať schopnosť učiteľa pozitívne dieťa motivovať.

V našej Montessori triede tieto prírodné zákonitosti o vývoji dieťaťa plne rešpektujeme.

K dieťaťu pristupujeme vnímavo a snažíme sa u neho tieto obdobia zaregistrovať. Následne dieťaťu umožníme naplniť jeho potreby tým, že mu dáme k dispozícii potrebné pomôcky, prostredie alebo ho vystavíme žiadúcim situáciám. Naša Montessori trieda je vybavená práve takýmito „náhradnými“ aktivitami a pomôckami, aby sme túto vnútornú silu u dieťaťa podporili a nepotláčali.Hlavným zámerom pedagogiky je podporovať u vášho dieťaťa prirodzenú túžbu učiť sa, podporovať priateľský vzťah medzi učiteľom a dieťaťom a podporovať schopnosť učiteľa pozitívne dieťa motivovať. Dieťa nie je za chyby trestané ani záporne hodnotené. 

Chyba má byť ukazovateľom toho, čo je ešte potrebné precvičiť

Chyba  je chápaná ako bežný a prirodzený jav v procese učenia. Učiteľ nepoužíva negatívne hodnotenie, ale ponúka dieťaťu inú formu kontroly. Pomôcky sú pripravené tak, aby dieťa bolo schopné samo skontrolovať správnosť riešenia.

Aktivity každodenného života

Ovládanie a koordinácia pohybov, chôdza po elipse, prenášanie, SUCHÉ AKTIVITY (presýpanie, prenášanie, naberanie), MOKRÉ AKTIVITY (prelievanie, prenášanie, naberanie), skladanie (obrúsky, oblečenie….),strihanie, krájanie, triedenie (farba, tvar, veľkosť), párovanie (farba, tvar, veľkosť) stolovanie, aktivity spojené s jemnou motorikou (navliekanie korálok, práca s plastelínou, používanie štipcov na bielizeň…), starostlivosť o seba (osobná hygiena, obliekanie), starostlivosť o vnútorné prostredie (odkladanie predmetov, zasunúť stoličku, upratať za sebou stôl, vlastný kútik, starostlivosť o izbové kvety), starostlivosť o vonkajšie prostredie (hrabanie listov, používanie záhradného náčinia, sadenie zeleninky, polievanie, starostlivosť o zvieratká – kŕmenie, čistenie klietky), slušné správanie (prosím, ďakujem, s radosťou, podať si ruku, ospravedlniť sa, nevyrušovať, ako a kedy vyrušiť, ako privítať návštevu), rozvíjanie zmyslov, geografia, zoológia, botanika, kozmická výchova, matematika.

Základné princípy

V našej montessori škôlke

Pomôž mi, aby som to dokázal sám

Dieťa vlastnými silami a svojim tempom získava nové vedomosti a schopnosti, pričom sa mu vytvoria tie najlepšie podmienky.

Ruka je nástrojom ducha

Práca rúk je podľa Montessori základom pre pochopenie predmetov a javov, základom pre rozvoj myslenia a reči. Metodika kladie veľký dôraz na spojenie duševnej aktivity a tvorivej telesnej aktivity. Vychádza sa z konkrétneho poznania pri manipulácii s vecmi.

Dôležité sú zásady dobrej komunikácie

Nevysvetľovať nič dieťaťu, ktoré je v emóciách. Až keď je dieťa pokojné. Hovoriť o veci alebo o probléme, nie o osobe (riešime neupratané veci, nie dieťa, ktoré to spáchalo). Hovoriť vždy o tom, čo je tu a teraz, nespomínať minulé chyby (veľmi zradné sú slovíčka „nikdy“, „vždy“, „zasa“, „stále“). Spoluúčasť všetkých, ktorých sa to týka – u detí to znamená, že to neriešime za nich, ale s nimi (úžasná je otázka „tak čo s tým, čo navrhuješ?“).
Hovoriť o tom, ako a čo robiť, nie, čo nerobiť. Jednoznačne preferovať oznamovací spôsob, veľmi sa vyhýbať akémukoľvek rozkazovaciemu spôsobu, ale aj mnohým otázkam – najmä tým, ktoré vyjadrujú kontrolu, vypočúvanie, nadvládu.

Rešpektovanie senzitívnych dni dieťaťa:

(Obdobia zvýšenej vnímavosti na nejakú oblasť.) M. Montessori zistila, že vo vývoji dieťaťa existujú určité vývinové obdobia, kedy má dieťa mimoriadne schopnosti osvojiť si nejakú zručnosť, získať nejakú skúsenosť alebo poznatok. Sú to obdobia intenzívneho záujmu o určité činnosti, ktoré rozvíjajú konkrétne zručnosti napr. chodenie, lezenie, písanie… Ide o prechodnú vlastnosť, ktorá zaniká, ak je daná schopnosť získaná. MM nazvala tieto obdobia zvýšenej vnútornej citlivosti na určité podnety senzitívnymi obdobiami. 

Dieťa musí pre určitú činnosť dozrieť. Nemožno ho nútiť k nejakej činnosti, ak pre ňu ešte nedozrelo. Vývoj detí prebieha veľmi individuálne, učiteľ nemôže presne vedieť, v akom vývinovom štádiu sa dieťa práve nachádza. Preto nemá zmysel vyžadovať od skupiny detí, aj keď sú v rovnakom veku, aby robili to isté. Intenzívny záujem dieťaťa o určitú činnosť je pre učiteľa signálom dosiahnutého vývinového stupňa a usmerňuje jeho prácu s dieťaťom.

Polarizácia pozornosti

Neprerušujeme činnosť dieťaťu, keď je zaujaté. Dieťa potom prestáva byť koncentrované. „…existuje iba jeden spôsob učenia – prebudiť u detí hlboký záujem a tým živú, trvácu pozornosť. Ide iba o to – využiť vnútornú silu dieťaťa na jeho výchovu.“

Vnútorná motivácia

U nás v Montessori škôlke sa dieťa nehodnotí ani slovne ani známkami. Učiteľ alebo materiál poskytuje dieťaťu spätnú väzbu a povzbudzuje ho k ďalšej práci. Odmenou pre dieťa je uspokojenie z činnosti samotnej. Vnútornou motiváciou je jeho vnútorná potreba rozvíjať sa, prejavujúca sa ako záujem, predmety a činnosti v pripravenom prostredí sú prostriedkami rozvoja dieťaťa, upútajú jeho pozornosť a vyvolajú aktivitu, ktorá má za následok rozvíjajúcu skúsenosť.

Práca s chybou:

Dieťa nie je za chyby trestané ani záporne hodnotené. Chyba má byť ukazovateľom toho, čo je ešte potrebné precvičiť a je chápaná ako bežný a prirodzený prejav v procese učenia.Učiteľ by nemal používať negatívne hodnotenie, ale ponúknuť dieťaťu inú formu kontroly. Pomôcky sú pripravené tak, aby dieťa bolo schopné samo skontrolovať správnosť riešenia.

Sloboda

Sloboda v Montessori pedagogike je sloboda s obmedzeniami v podobe pravidiel, ktoré sú pre dieťa dobré a ktoré dieťa v procese výchovy dobrovoľne prijme, pretože ich pochopí ako prospešné. Slobodný výber činnosti je silným motivačným činiteľom. Dieťa si vyberá činnosť priemeranú svojim schopnostiam, preto je v jeho silách ju zvládnuť. Pracuje s materiálom, ktorý ho upozorní na prípadnú chybu, opakuje cvičenie, pokým sa mu nepodarí nájsť správne riešenie. Nie je vystavené kritickému hodnoteniu učiteľa. To všetko vedie k tomu, že výsledky práce dieťa uspokojujú, prinášajú mu radosť a zvyšujú jeho sebaúctu. Spokojné dieťa je spontánne dobré. V slobodnej činnosti postupne vyvíja sebadisciplínu ako výsledok naplnenia vnútorných potrieb. Také dieťa nepotrebuje disciplínu nanútenú zvonku, zo strany učiteľa, ovláda svoje správanie, je samé sebe pánom, stáva sa vnútorne slobodným. K vnútornej slobode a disciplíne dieťa dospieva vlastnou aktivitou. Vynútená disciplína nemá pre dieťa cenu. 

„Naša pomoc nie je formovanie dieťaťa – to je úloha prírody. Musíme citlivo reagovať na vonkajšie prejavy a na ich základe poskytovať také prostriedky k formovacím procesom, ktoré si dieťa nemôže vlastným úsilím zaobstarať.“