Adaptačný pobyt
Adaptácia dieťaťa v rozprávkove
Keď dieťa dosiahne určitý vek potrebuje si rozšíriť svoje vzťahy na rovesníkov, aj spoznať cudzie autority, napr. učiteľky. Je to akoby sa stávalo otvorenejším k okoliu , pripomína to stále narastajúce kruhy. Na to, aby to zvládlo ho pripraví intenzívny vzťah s jednou osobou, matkou a jeho blízkymi. Na škôlku treba dieťa primerane pripraviť. S dieťaťom treba často chodiť medzi deti, ukazovať mu škôlkárov, škôlku a motivovať ho k radosti z nej, ktorú dostane ako odmenu za niečo – keď bude veľké, šikovné, bude tam môcť chodiť tiež.
Dôležitá je aj istá citová samostatnosť. To najdôležitejšie, čo by malo dieťa dosiahnuť skôr, než bude navštevovať škôlku/jasle je schopnosť odpútať sa na pár hodín od svojej matky. To sa tiež dá trénovať tým, že dieťa je občas aj s inými dospelými, nielen s matkou a otcom.
Jasle a materská škola má byť pre dieťa obohatením. Vedie k jeho detskej samostatnosti, učí ho začleniť sa do kolektívu, spolupracovať aj súťažiť s ostatnými, riadiť sa pravidlami aj prijať nejaké obmedzenia. To sú argumenty pre ktoré sa maminky rozhodnú dať svoje dieťa do škôlky, hoci každá druhá to prežíva niekedy ešte ťažšie ako jej dieťa. Keď dávate dieťa do škôlky musíte byť na to pripravená hlavne VY a trvať na svojom rozhodnutí. Adaptácia prebieha postupne a má svoje fázy, kde dieťa môže plakať, trucovať, vydierať, ale to všetko prejde. Doma sa môže javiť vyčerpané, plačlivé a potrebuje viac samoty ako predtým. To, čo deťom robí najviac problémov je jedenie a spanie v škôlke: „doma mi také mama nevarí“ alebo „ja tu spinkať nebudem“ sú detské výhrady.
Predtým, než sa rodičia chcú zamýšľať nad tým, či ich dieťa nepociťuje úzkosť, keď má ísť do škôlky, mali by sa zamyslieť nad tým, či nepociťujú tú úzkosť oni. Veľmi často je to tak. Rodičia nebývajú presvedčení o tom, že je dobré dať dieťa do jaslí/škôlky, boja sa a je im ťažko lúčiť sa s ním. Najprv by to mali spracovať v sebe a tak, ako si želajú, aby dieťa videlo jasle/škôlku ako niečo príjemné, mali by ju vidieť aj oni.
Deti vycítia aj zo stisku ruky rodiča, ako sa cítia, ako na neho prenášajú svoje strachy, úzkosti, pocity.
Tak to je. Hraná veselosť tiež nie je správna, ale rodičia musia byť vnútorne pokojní a presvedčení, že robia dobre a pomôžu tak dieťaťu, aby to aj ono podobne vnímalo.
Adaptačný pobyt pre jasličkárov
Nástup dieťaťa do jaslí je veľká udalosť. Každé dieťa je iné a každé znáša odlúčenie od rodiča inak. Adaptačný pobyt sa prispôsobuje individuálne každému dieťatku.
Najideálnejšie je to v takejto postupnosti :
1. DEŇ – prichádza rodič spolu s dieťatkom a ostáva s ním celú pol hodinku a tiež s ním aj odchádza
2. DEŇ – prichádza rodič spolu s dieťatkom, ostáva max. 15 min a necháva ho 15 min. samé (zisťujú sa reakcie dieťatka na chvíľkové odlúčenie)
3. DEŇ – prichádza rodič spolu s dieťatkom, ostáva 5-10 min a necháva ho samé 1 hodinu
4. DEŇ – prichádza rodič spolu s dieťatkom, ostáva 5-10 min a necháva ho samé 2 hodiny
5. ĎEŇ – prichádza rodič spolu s dieťatkom, ostáva 5-10 min a necháva ho samé 1/2 dňa
Individuálna adaptácia
Adaptáciu prispôsobujeme každému dieťaťu individuálne podľa jeho citových väzieb a potrieb. Tento adaptačný proces sa v krátkych odstupoch môže robiť aj 2 týždne, ako ktoré dieťa potrebuje. Je vhodné preto, vyhradiť si na adaptáciu citlivejších detí maximálne 2 týždne pred nástupom do jaslí.
